Byrokrati nad maratónkyňou nevyhrali
Po júnovom sústredení na Štrbskom Plese sa na olympijský maratón pripravuje v tichosti v Michalovciach. Katarína Berešová stále netuší, kedy a či vôbec dostane 10 000 eur, ktoré každému olympionikovi bez štátnej podpory sľúbilo ministerstvo školstva. Napriek zložitým podmienkam na prípravu chce v Londýne dobre reprezentovať – seba, klub i Slovensko.
Pre skromnú Trebišovčanku je všetko, čo súvisí so štartom na olympiáde, obrovský zážitok. Sľub do rúk prezidenta republiky, stretnutie s kolegami z olympijského tímu, veľká autogramiáda na dunajskom nábreží v Bratislave.„Hoci som aj ja rozdávala podpisy, nehanbila som sa a vypýtala som si autogramy od ostatných športovcov. Všetkých veľmi obdivujem,“ vraví úprimne Katka Berešová.
Trojtýždňové tatranské sústredenie považuje krehká vytrvalkyňa za jedno z najťažších a najbolestivejších v živote.
„Tréningy mi znepríjemňovali zdravotné problémy, s ktorými som sa musela vyrovnať takmer úplne sama,“ povzdychne si. Nebyť dobrých ľudí, ktorí jej nezištne podali pomocnú ruku, o regenerácii v saune či bazéne a pravidelných masážach by mohla iba snívať.
Katka popri tréningoch a množstve všelijakých povinností súvisiacich s olympiádou stihla navštíviť rodičov v rodnom Trebišove i človeka, ktorý ju približne pol roka trénoval na úplnom začiatku bežeckej kariéry.„Volá sa Cyprián Vaľko a teraz robí maséra trebišovským futbalistom. Keď sme sa stretli, povedal, že som mu vybojovaním si účasti na olympiáde urobila obrovskú radosť a považuje to za jeden zo svojich najväčších životných úspechov.“
Na konci mája získala titul inžinierky ekonómie na Technickej univerzite v Košiciach. Keďže trvalé zamestnanie si zatiaľ nenašla, ako čerstvá absolventka sa prihlásila na úrade práce. A tam zažila poriadny šok. „Povedali mi, že sa musím na úrade osobne hlásiť každý mesiac, teda aj v čase konania londýnskych hier. Márne som vysvetľovala, že v augustovom termíne, ktorý mi stanovili, nemôžem prísť, lebo budem reprezentovať túto krajinu na olympijských hrách. Úradníčky boli neoblomné. Ich vraj nezaujíma, kde ja budem. Ak sa neprídem hlásiť, vyradia ma z evidencie uchádzačov o zamestnanie,“ líči smutno-smiešnu situáciu. Nešťastná Katka nevedela, čo si počať. Našťastie opäť zasiahli dobrí ľudia.
„Po predložení nominačného listu do Londýna mi aj vďaka pánovi riaditeľovi úradu práce udelili špeciálnu výnimku. Stačí, keď sa prídem ukázať po olympiáde 28. augusta.“
Naša najlepšia maratónkyňa – olympionička Katka Berešová je amatérka. Behanie ju neživí a ani neuživí. Preto si hneď po olympiáde začne hľadať zamestnanie. „Bude to jedna z mojich priorít,“ zdôrazní. Teraz sa však teší na olympiádu. Ťažko vybojovanú a prvú v kariére. Do Londýna za ňou pricestuje tréner Gabriel Valiska i priateľ, ktorý ju všemožne podporuje. Obaja za vlastné. Prvý letecky, druhý autobusom. „Dúfam, že mi budú môcť priamo na trati nejako pomôcť radami či povzbudením,“ nádeja sa 24-ročná vytrvalkyňa košického TJ Obal servis. Katke je ľúto, že v dejisku hier strávi po maratóne len dva dni. Rada by si totiž vychutnala olympijskú atmosféru a pozrela si metropolu kedysi mocného britského impéria. „Preteky mám piateho a priateľ sa vracia domov už siedmeho augusta. Ja o deň neskôr. Na spoločnú prehliadku Londýna nám ostane jediný deň – 6. august. Dúfam, že sa nám podarí vidieť čo najviac.“
zdroj:
GABRIEL BOGDÁNYI
denniksport.sk