V Kazani bežala Berešová v rámci možností
Ortodoxní polmaratónci na špičkovej úrovni prakticky neexistujú. Z jednoduchého dôvodu. Pretože na vrcholných akciách, typu olympijské hry, atletické majstrovstvá sveta či Európy, má prioritu klasický maratón. Aj keď polmaratónci majú vlastný šampionát, príležitostí bojovať o najcennejšie medaily z najväčších svetových podujatí je málo. Výnimkou je napríklad svetová univerziáda, kde naopak maratón chýba.
Tak bolo aj v ruskej Kazani, kde v stredu večer dohorel oheň 27. Svetovej letnej univerziády.
Šesť dní predtým, v posledný deň atletických súťaží, absolvovala svoju univerziádnu premiéru najlepšia slovenská vytrvalkyňa, účastníčka olympijského maratónu v Londýne, Katarína Berešová.
A bol to pre ňu polmaratónsky vrchol sezóny, pretože väčšie preteky na tejto „dištancii“ tohto roku už nebudú.
Výkonnosť na úrovni osobáku
Katka splnila limit na univerziádu už 25. mája, takže mala dostatočný priestor na vyladenie formy, aj keď v jej organizme ešte boli stopy po zranení (únavová zlomenina priehlavkovej kostičky) zo začiatku roka. A
s trénerom Gabrielom Valiskom to naladili na Kazaň veľmi dobre. V 21-člennom štartovom poli obsadila slovenská olympionička 12. miesto výkonom blízkym k osobnému rekordu (1:15,52 resp. 1:14,47).
„Vzhľadom na profil trate a klimatické podmienky som s časom veľmi spokojná. Výkonnosť síce je na úrovni osobáku, ale na jeho zlepšenie momentálne ťažko môžem pomýšľať, pretože pretekov je málo, takže tie výkony sú v rámci mojich možností.“
V Kazani boli pred ňou v cieli iba Japonky, Rusky a Ukrajinka Skrypaková.
„Japonci a domáci Rusi sa sústredili aj na súťaž družstiev, takže postavili na štart všetky najlepšie dievčatá. Tieto krajiny dominovali nielen v polmaratóne, ale aj na desiatke. Bolo by zbytočné tlačiť sa na ich úroveň, tak som bežala tak, ako viem, na čo mám, na svoje momentálne maximum. A musím povedať, že podmienky boli dosť náročné. Nebola to rovinka, ako na takýchto podujatiach býva zvykom, ale najskôr sa bežalo nahor, taký tiahly kopček, potom naspäť dole, štyri okruhy s rovnakým profilom a ešte nám to trochu znepríjemňoval aj vietor. Bežalo sa vedľa štadióna, časť trate viedla aj po diaľnici, takže divákov bolo pomenej, ale na obrátke a v cieli bolo dosť ľudí.“
Videla najviac
Kazaň však žila univerziádou a prakticky žiaden šport netrpel na nezáujem divákov.
„Aj na atletiku ich chodilo veľmi veľa, v posledný deň súťaží na dráhe bol šatadión v podstate úplne plný. Bola som v Kazani od 7. do 13. júla, takže som mala dosť času zájsť aj na iné športoviská. Samozrejme, prvoradá bola atletika a prišli sme povzbudiť Marcela a Nikolu Lomnických či Joža Repčíka, bolo to super. Užívala som si aj na gymnastike, bedmintone či tenise. V Kazani som toho videla najviac zo všetkých šampionátov, na ktorých som bola. Mesto som však videla väčšinou z autobusu, cestou na športoviská. Je pekné, veľa krásnych, moderných i historických stavieb, ale nájdu sa tam i úbohé chatrče.“
Charakteristickou dominantou Kazane je mešita Kul Sharif, ktorá je najväčšia v Európe. Krajšiu kulisu, hneď vedľa štadióna, si atléti ani nemohli predstaviť.
„Je to impozantná stavba a ani ja som si nenechala ujsť príležitosť navštíviť ju,“ vraví Katka.
Nemá sa kam hrnúť
Len čo sa vrátila z Kazane, balila sa znova, na cestu do Talianska, na sústredenie do Livigna, kde stihne ešte aj chodcov pripravujúcich sa na majstrovstvá sveta v Moskve. Pre ňu je tento šampionát pasé, hoci má splnený maratónsky B-limit.
„Ešte z vlaňajšieho apríla. Ale po tom zranení to nemá význam, aby som to išla do Moskvy iba odbehnúť. Maratón chce svoje, človek sa potrebuje vybehať, aby dosiahol nejakú kvalitu, a ja mám iba dvadsaťpäť rokov, dosť času, nemám sa kam hrnúť,“ zostáva jej prioritou stále polmaratón, prípadne čosi kratšie.
„Taký bude aj môj najbližší štart, v pretekoch na desať míľ v Rakúsku. Ale to bude až v polovici augusta. Veľa príležitostí súťažiť s medzinárodnou konkurenciou nie je.“
Trebišovská rodáčka väčšinou štartuje vo farbách košického Obal servisu. „Ale už to nemá význam, lebo od olympiády v Londýne som od nich nedostala ani 'korunu', napriek tomu, že som najúspešnejší športovec v klube. Už som ich požiadala aj o prejednanie zmluvy, ale za štyri mesiace som nedostala žiadnu odpoveď, akúkoľvek odpoveď. Takže, pretekám za Obal servis, aj keď to nemá žiadny význam, ale inú možnosť zatiaľ nemám.“
zdroj: korzar.sme.sk