Katarína Berešová pol roka nechce o maratóne ani počuť
Olympiáda v Londýne je minulosťou, jej dozvuky však budú ešte dosť dlho rezonovať v mysliach nielen aktérov, ale i fanúšikov, funkcionárov, trénerov.
Slovenská výprava žiadnu dieru do sveta neurobila, ale ako hovoria znalci pomerov, nič iné sa ani čakať nedalo vzhľadom na to, v akých podmienkach fungujú mnohé odvetvia. Nie každý z pretekárov, ktorý cestoval do metropoly Anglicka, mal rovnaké ambície. Niektoré chceli medailu, iní bodované miesta, ďalší zase mienili zužitkovať svoj debut čo najlepšie a nazbierať podnety pre ďalšiu kariéru. Do kategórie športovcov, ktorí nemali veľké oči, patrila aj 24-ročná maratónkyňa Katarína Berešová z Trebišova. Členka TJ Obal servis Košice sa len nedávno preorientovala na túto dištanciu a hneď si vybojovala miestenku pod piatimi kruhmi. Pred štartom nemala smelé plány. Niežeby bola priskromná, ale vedela, že proti nej stojí niekoľko prekážok. Napríklad to bolo finišovanie s vysokoškolským štúdiom, ale i nováčikovská rola. Už pred odchodom naznačovala, že nie je celkom vo svojej koži. "Nemám takú ľahkosť, skôr ma trápi únava, ale azda sa to vytrasie po príchode do Londýna," avizovala predtým, ako odcestovala za kanál La Manche.
Vyhrala sama nad sebou
Maratón je ale disciplína, ktorá vie prevetrať charakter a odolnosť naozaj parádne, niekedy nemilosrdne. Útla športovkyňa absolvovala premiéru so všetkými slasťami aj strasťami ako sa patrí. Kým svet sledoval výkon víťaznej Etiópčanky Tiki Gelanovej, ktorá dosiahla čas 2:23:07 h, Katka - hoci sa pohybovala v úzadí - bola rovnako statočná, lebo dobehla a nevzdala to. "Nikdy počas behu som neuvažovala nad tým, že by som to zabalila." Konečná 99. priečka neveští žiadnu slávu, ale i tak to bolo jej malé víťazstvo, lebo vyhrala sama nad sebou. Vytrápila sa do sýtosti. Pre žurnalistov bezprostredne po dobehnutí do cieľa sprostredkovala prvé dojmy: "Toto bol štvrtý maratón, ktorý som bežala za ostatných desať mesiacov a zrejme to bola priveľká porcia pre mňa. Preto ma teší, že som ho dokončila. Trať bola zaujímavá, pestrá, no od tridsiateho kilometra som už začínala mlieť z posledného a po ďalších piatich kilometroch som doslova fyzicky odišla a rapídne spomalila. Akoby telo začalo štrajkovať, nechcelo poslúchať, neviem si to celkom vysvetliť." Hoci aj popršalo, kvapky K. Berešovej šťastie nepriniesli. Nielen preto, že jej toto počasie neprišlo až tak vhod, no na druhej strane poznamenala, že aspoň nebolo stále tak horúco. Trať viedla krásnymi oblasťami plnými historických pamiatok, no účastníci si nemohli dovoliť taký luxus v podobe vychutnávania si úchvatného pohľadu na minulosť. "Určite to, že som maratón zvládla, treba pripísať na vrub aj fantastickým divákom , ktorí lemovali trasu. Atmosféra na týchto pretekoch sa nedá s ničím iným porovnať. Boli to húfy ľudí, ktorí nás povzbudzovali a dodávali nám silu. Každému sa ušlo povzbudzovanie, potlesk. To som stačila vnímať, rovnako tak slovenské zástavy, našich fanúšikov a tri razy som zbadala aj trénera Gabriela Valisku, ktorý mi ku koncu už len kričal z davu ľudí, aby som zaťala zuby, bojovala a vydržala. Poslúchla som ho." Žiaľ, jej tréner sa nedostal do oficiálnej výpravy, nemohol byť s ňou priamo v dejisku pri záverečnom ladení formy, hoci nakoniec Katku videl priamo v akcii, ale to už bolo neskoro na nejaké zázraky. Táto skutočnosť bola veľkým hendikepom pre jeho zverenku. "To bolo pre mňa najväčšie sklamanie, lebo tréner Valiska by mi najlepšie poradil v ostatných kľúčových tréningových jednotkách."
Štyri maratóny sú priveľa
Napriek tomu, že to bol pre ňu najťažší maratón z tých, čo dosiaľ zvládla, predsa nehorekuje. Dokonca do polmaratónskej vzdialenosti to vyzeralo na osobný rekord. Ten je 2:39:11 h. Medzičas 1:19:37 to jasne naznačoval, ale potom sa prepadávala v tempe (konečný rezultát bol 2:48:11 h) a strata na víťazku nabrala cifru 25:04 min. Prepálila tempo? "Nemyslím si, išla som podľa nastavených tepov." O dianí na trati nemala informácie, strážila si hlavne vlastné tempo. Darilo sa jej to dovtedy, kým mala sily. Prípravu by však nemenila ani po tejto skúsenosti. Podľa nej bola dobrá, akurátna. Kto ju však uvidel po tom, ako zvládla posledný meter, poľutoval by ju. No nebola taká zúbožená, ako jej niektoré súperky, ktorých trápili kŕče svalstva alebo nevoľnosť žalúdka. Vyzerá to tak, že štyri maratóny v krátkom časovom intervale ju zmohli. Naznačila, že polovičná dávka jej bohato stačí, aby stačila telo zregenerovať. Pred olympijským vystúpením bola aj nervózna, dokonca nedokázala ani nič zjesť v deň zápolenia. Aj sa tešila, aj ju prenasledovala neistota, či si poradí s takýmto vystúpením. Určite však nezahodila svoju bojovnosť a srdnatosť, v hrudi jej bilo veľké srdce. Lenže ona aj tréner vedia, že nejaké chybičky sa možno i prihodili, ktorých sa načim v budúcnosti vystríhať. "Najmenej pol roka nechcem o maratóne ani počuť," bola jej momentálna reakcia v Londýne spôsobená aj emocionálnym a fyzickým vypätím. Dodatočne trošku tento názor korigovala. "Neviem, či som úplne správne v tej únave okamžite po dobehnutí do cieľa špecifikovala časovú periódu. O tom, kedy a kde sa predstavím na maratónskej trati najbližšie, sa rozhodneme spoločne s trénerom. Tento kalendárny rok to však určite nebude. A či si uvedomujem nejaký zádrh v príprave? Veľmi ťažká otázka. Nedomnievam sa, že nastala nejaká konkrétna chyba, išlo skôr o skĺbenie viacerých nepriaznivých faktorov.
"Lepšie, ako v druhej stovke"
Londýnsky olympijský maratón zvládlo 107 žien, K. Berešová medzi nimi. Nebolo to pre ňu jednoduché, lebo bežala spravidla sama, o rivalky sa nestarala. Na pamäti mala tepovú frekvenciu, ale aj zmeny počasia, slnko s dažďom, ju mohli vykoľajiť v rytme. "Byť 99. je lepšie, ako figurovať v druhej stovke," sucho konštatovala na margo umiestnenia. K jej odstupu na víťazku dodala: "Nenazdávam sa, že je hrozivý. Priznávam, že únava bola ale obrovská, cítila som nesmierne vyčerpanie, až mi hlava z toho takmer pukla. Ostatné pocity ako úľava a hrdosť nad tým, že som to dobehla, prichádzali postupne, neskôr." Niet pochýb, že už účasť slovenskej maratónkyne na najväčšom športovom sviatku bol malým víťazstvom. Aj preto, že vyznávačiek tejto disciplíny nie je veľa, lebo nežné pohlavie sa nehrnie do boja s drinou a bolesťou. Určite bolo dobrým ťahom, že K. Berešová sa preorientovala na zdolávanie 42 195 metrov, hoci keď sme sa jej spýtali, že či o štyri roky na ďalších olympijských hrách v Brazílii bude bežať znovu maratón alebo zvolí inú dištanciu, odpovedala: "Uvidím, neuvažovala som ešte o tom, na rozhodovanie mám štyri roky." Pravdaže, prospelo by jej aj to, keby mala vyriešené svoje pracovné zaradenie. Nateraz je totiž po skončení štúdia ekonómie na Technickej univerzite v Košiciach evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná a musí sa tam pravidelne hlásiť. Dokonca prezradila, že musela úradne deklarovať, že je olympionička, lebo by nestíhala svoju povinnú návštevu úradu. Už počas finišu na alma mater nemala žiadne úľavy, povinnosti si plnila poctivo ako ostatní a všetko zladila s vrcholiacou prípravou na Londýn. Určite aj keď sa zamestná, bude chcieť robiť maximum v športe či v práci. Možno ešte potrvá mnoho rokov, kým nejaká slovenská atlétka bude patriť k špičke na svete. "To ukáže čas," lakonicky komentovala poznámku o tom, aká je situácia u nás. Vytrvalkyňa si zatiaľ triedi dojmy z olympiády v Londýne, ktorá ju nadchla, hoci nie všetko mohla a stačila vidieť. "Som rada, že som to zažila na vlastnej koži a viem, aké je to veľkolepé podujatie.. Mesto som videla ešte poriadne unavená, po mojom vystúpení, teda aspoň tie prioritné pamiatky. Na iné športoviská som ale nezavítala, lebo na to nebol čas. Iba raz som sa ocitla na štadióne počas kvalifikácie Danky Velďákovej v trojskoku. Otvárací aj záverečný ceremoniál som už sledovala pri televíznej obrazovke doma. Aj tak som ale nazbierala nesmierne veľa poznatkov a skúseností ako olympijský nováčik. Precítila som, aké je to byť členom olympijskej výpravy a reprezentovať Slovensko na takejto skvelej športovej šou. Bolo to poučné a nesmierne obohacujúce," priblížila K. Berešová svoje prežívanie OH. Niet pochýb o tom, že určite by si ešte takúto fantastickú udalosť chcela vyskúšať aj neskôr.
zdroj: korzar.sme.sk