Matanin pomáhal dokedy vládal
Matanin sa ešte chce zahryznúť do maratónskeho zákusku
Jeho siluetu sme spoznali už z diaľky, bez toho, aby sme čakali, až maratónsky „spíker“, potvrdí, že do cieľa sa blíži štartové číslo 697 - účastník olympijských hier v Aténach Marcel Matanin.
Aj teraz dobiehal tak, ako pred siedmimi rokmi na staručkom olympijskom štadióne v Aténach, úplne osamotený. Bežec, respektíve bežkyňa, ktorej mal robiť „garde“ od štartu až do cieľa, mu totiž utiekla.
„Ako dopadla Katka?“ pýtal sa, len čo jeho nohy preťali cieľovú fotobunku a hrdlom pretiekol zaslúžený dúšok vody. „Ej, to je škoda,“ pokrútil hlavou, keď sa dozvedel, že jeho „dáma“ Katarína Berešová nestihla olympijský limit iba o pár sekúnd.
Kŕče ho zlomili
Na „zajačiu“ robotu (v atletickej terminológii vodič) si už zvykol, premiéru v ženskej spoločnosti mal v Košiciach už vlani. Vtedy bol v cieli dokonca na 9. mieste v celkovom poradí, a strieborný v klasifikácii slovenského šampionátu... Už ako maratónsky veterán.
„Asi tak, lebo maratóny behávam v podstate už v tejto vekovej kategórii. Dá sa to, keď človek trochu potrénuje. Ale tentoraz som v príprave asi mal urobiť o čosi viac, keď som nestačil Katkinmu tempu, po 33. kilometri sa mi začala vzďaľovať. No nedalo sa nič robiť, začali ma chytať strašné kŕče, takže som rád, že som maratón vôbec dokončil. Dlho sme však držali dohodnuté tempo na 2:40, aj tepy boli v pohode, 180-181, ale škoda, že kvôli tým kŕčom som jej už viac nemohol pomôcť. Určite by som vzdal, keby ma chytali skôr. Teplo mi nerobilo problémy, pretože viem sa s ním pri dodržiavaní občerstvovacieho režimu, tak ako iní pretekári, vyrovnať, skôr mi vadil vietor,“ vraví ostrieľaný maratónsky kozák.
zdroj: sme.korzar.sk