Berešovej maratónska premiéra na dvojku
Limit Berešovej ušiel v druhej polovici trate
Ešte sa len rozbehla a už je štvrtá najlepšia slovenská maratónkyňa. Reč je o Kataríne Berešovej. Členka TJ Obal servis Košice bola včera ostro sledovaná. Medzi fanúšikmi aj mediálne. Tiež ašpirovala na splnenie B-limitu 2:43 hod. zaručujúceho účasť na olympiáde v Londýne. Ušlo jej to iba o 42 sekúnd. Na každom kilometri teda stratila - prepočítané rýdzo matematicky - jednu sekundu. Istým spôsobom smola, menší škriatok v plánovaných výpočtoch, ale beh na tejto vzdialenosti sa nedá presne naprogramovať. Človek nie je stroj a hlavne treba brať do úvahy vek pretekára, jeho skúsenosti. Katka bude mať ešte len 24 rokov, je teda maratónska zelenáčka, ale už včera dala najavo, že to s vytýčeným časom, a nielen s ním, myslí smrteľne vážne.
KOŠICE. Jej rezultát ju vyniesol na 4. miesto v našom rebríčku, pritom na MMM to bol iba jej debut v tejto disciplíne. Dosiaľ sa orientovala na polmaratón.
V Košiciach päťkrát vyhrala, a preto prišiel logický návrh od trénera Valisku, aby to skúsila v olympijskej disciplíne. Tomu podriadila prípravu tento rok, výber podujatí a kalendár akcií. Londýnska méta aj ju v mysli nadchla, upriamila sa na tento cieľ. Zatiaľ to nevyšlo, ale iste nepovedala konečné slovo.
„Možno ešte o mesiac v Nemecku by som si skúsila reparát, ale ak zistíme, že telo nebude dostatočne zregenerované, tak sa zameriam na jarné vystúpenia a tam by som na jednom-dvoch maratónoch chcela tak obstáť, aby sa mi miestenka na akciu pod piatimi kruhmi ušla.“
Primát ju potešil
Na otázku, či po predošlých primátoch v polmaratóne to, že skončila teraz piata v celkovom hodnotení, ju trošku nevykoľajilo, odpovedala suverénne: „Stala som sa majsterkou Slovenska medzi maratónkyňami, a to je tiež istá satisfakcia, či nie?“
Určite. Sama sa vyznala z pocitov, že si zase niečo dokázala, keď pokorila túto trať, a už vie, že môže byť nabudúce sebavedomejšia a možno i pokojnejšia. Zvládnuť maratón si vyžaduje utriediť si všetko v hlave a držať sa plánu od začiatku do konca. V prvej časti trate sa tak v jej prípade i dialo.
„Prvá polovička mi vychádzala podľa predpokladov, bez problémov. Marcel mi pomáhal, a tak sa mi bežalo fajn. Chyba sa stala na dvadsiatom kilometri, kde som nedostala svoj iontový nápoj. Neviem, či si ma nevšimli, že som prebehla, alebo čo sa stalo. Žiaľ, nebolo v mojej moci vyhnúť sa tomuto kiksu. Ďalších päť kilometrov som sa nemala čím občerstviť.“
Podľa K. Berešovej druhá polovica trate bola ťažšia. Menej ľudí bolo na trati, bežala menšia skupinka.
„Išli sme s Marcelom Mataninom iba my dvaja. V závere som už ukrajovala z trate iba sama a bolo to dosť trápenie proti vetru.“
Maratónec nesmie nikdy poľaviť v myslení a konaní. Hoci je to náročné, hlavne, ak sa na niečo podujme. Východniarka priznala, že trošku už potom, čo stratila nádej na splnenie limitu, vôľou a úsilím ochabla.
Dala by si dvojku
Dostala aj takú otázku, aby sa oznámkovala na základe toho, čo odviedla. Zrekapitulovala si plusy aj mínusy a dodala, že to bolo celkom dobré vzhľadom na to, že išlo o prvý štart v maratóne.
„Takú dvojku by som si iste zaslúžila,“ usmiala sa a dodala: „Limit na olympiádu nie je taký ťažký, ale všetko musí klapať na jednotku. Niektoré kilometre som bežala pomalšie a bála som sa, že to nestihnem. Tréner mi však stále tvrdil, že je to dobré. Avšak ku koncu sme obaja vedeli, že to už naozaj nepôjde. Naozaj maratón sa láme ku koncu a musím sa naučiť ešte viac vytrápiť,“ pridala svoj postreh s tým, že nevie, ako bude jej telo reagovať na túto záťaž.
Priznala, že možno o mesiac nezabehne ani kilometer, nieto nový maratón. Zaujali nás i Katkine postrehy na atmosféru pri trati: „Prvá polovica je super. Potom sa ľudia vytrácajú a objavia sa znovu tri kilometre pred cieľom. Takže sú aj tiché pasáže, dosť smutné, kde sa ťažko beží.“
zdroj: korzar.sme.sk