Z dedinských pretekov až na olympiádu
Milá, sympatická, cieľavedomá. Bežkyňa Katarína Berešová je dôkazom toho, že aj v skromných podmienkach sa dá vyrásť na svetovú úroveň. Dvadsaťštyriročná Trebišovčanka si 5. augusta zabehne v Londýne svoj prvý olympijský maratón.
Prečo ste sa dali práve na beh? Nelákali vás hravejšie športy?
Beh bol až druhým športom, ktorému som sa venovala. Päť rokov som za školu hrala volejbal, až po ňom nasledovala atletika.
Kedy ste začali vnímať, že máte bežecký talent?
Mojím prvým titulom majsterky Slovenska bol cezpoľný beh stredných škôl, ktorý som vyhrala po ani nie dvoch mesiacoch aktívneho tréningu. Potom som štartovala na dedinských pretekoch v Žipove, kde som ako 16-ročná zabehla čas 37:25 minúty - to bol signál, že bežecká kariéra by mohla byť alternatívou do budúcnosti. Tam som sa spoznala aj s mojím trénerom, doktorom Gabrielom Valiskom.
Akú úlohu zohral pri vašom napredovaní?
Podchytil ma od úplných začiatkov, vlastne ma naučil behať. Keď som k nemu prišla, nevedela som, čo je to bežecká abeceda, prečo je potrebné pri rozkluse bežať pomalšie, prečo sú niektoré tréningy dlhé a iné silové. Skrátka vôbec nič. Taktiež som vôbec nepoznala strečingové cvičenia. Vychoval ma, som jeho zverenkyňou od začiatku a vážim si, čo pre mňa urobil. Aj keď so mnou absolvuje minimum tréningov, každý deň si voláme. Vie ma povzbudiť aj pri náročných skúškach v škole, prípadne problémoch v rodine.
Ako sa vám darí získavať peniaze na prípravu?
Teraz je to trochu lepšie ako v minulej sezóne. Patrím pod Národné športové centrum, ktoré mi poskytlo financie na januárové trojtýždňové sústredenie v Maroku. Taktiež podpora zo Slovenského atletického zväzu sa zvýšila, keďže som zaradená medzi možných účastníkov olympiády v Londýne. Ozvali sa mi aj noví sponzori.
Čo je v príprave bežca finančne najnáročnejšie?
Sústredenia, najmä v zimnom období, keď na Slovensku nie sú suché povrchy. Značná suma je potrebná aj na regeneráciu – sauna, regeneračné nápoje a doplnky, vstup do posilňovne. Nezanedbateľné sú tiež výdavky na cestovanie – od minulej sezóny súťažím často v Nemecku a v Rakúsku. Cestujem hlavne autobusom, využívam študentskú zľavu, lietam iba vo výnimočných prípadoch.
Trénujete aj vo vysokohorskom prostredí?
Áno, každý rok väčšinou vo februári a v auguste vo Vysokých Tatrách. Tento rok bola mimoriadne studená zima, preto som prvýkrát vycestovala do zahraničia, bola som na trojtýždňovom sústredení v Maroku.
Aké formy regenerácie využívate najčastejšie?
Pravidelné klasické masáže nemám vôbec. Ak mám problémy, veľmi mi pomôže klubový fyzioterapeut, ku ktorému chodievam raz do týždňa. S alternatívnymi masážami mi pomáha priateľ, ktorý je certifikovaným masérom.
Kam sa v bežeckej kariére chcete posunúť po olympiáde?
O tom ešte neuvažujem, teraz je pre mňa dôležitý Londýn, olympiáda bola mojím snom. Ale určite by som si chcela vyskúšať kariéru profesionálneho bežca.
Dokončili ste štúdium na Ekonomickej fakulte Technickej univerzity v Košiciach. Ako sa vám darilo skĺbiť školu a beh?
Bolo to veľmi náročné a vyčerpávajúce, fyzicky aj psychicky. V mojom prípade to šlo väčšinou na úkor spánku a regenerácie, pretože tréningy sa musia splniť a školské povinnosti tiež. Najnáročnejšie boli mesiace december - január a máj - jún, keď som sa snažila čo najrýchlejšie zvládnuť skúšky. V tom období som bývala dosť vyčerpaná.
Dá sa na Slovensku behom profesionálne uživiť?
Vrcholovému športu sa venujem už sedem rokov, ale ešte stále som skôr priklonená k odpovedi - nie.
zdroj: erun.hnonline.sk